O metabolizme sa hovorí pomerne dosť. Často však nie práve v tom najlepšom svetle.
Mnohí z nás sa zvykneme sťažovať na spomalený metabolizmus a na to, že priberáme pomaly i zo vzduchu, zatiaľ čo iní môžu jesť čo chcú a nepriberú ani gram. Pretože, vraj majú rýchly metabolizmus.
Čo to však ten metabolizmus vlastne je a ako funguje? Sťažujeme sa naň právom?
Čo je to metabolizmus?
Existuje veľa definícií, jednoduchých i zložitejších, ktorými možno metabolizmus opísať. Poďme si priblížiť pár z nich, ktoré vám pomôžu metabolizmus a všetky procesy s ním súvisiace, lepšie pochopiť.
Začnime jednoduchšie. Metabolizmus zahŕňa všetky chemické a energetické premeny, ktoré v organizme začnú prebiehať po tom, čo prijme potravu.
Patrí tu jej spracovanie, trávenie, vstrebávanie a v neposlednom rade i dodávanie bunkám prostredníctvom cirkulačných systémov.
Sú to všetky reakcie v tele, ktoré sú katalyzované enzýmami.
Metabolizmus teda možno chápať aj ako príjem živín a ich spracovanie či ako energetickú a látkovú premenu.
Hovoriť o ňom možno aj ako o látkovej a energetickej výmene, počas ktorých telo prijíma a spracováva živiny nevyhnutné pre fungovanie organizmu, teda pre život.
Slovo metabolizmus bolo odvodené od gréckeho metabolismos – v preklade zmena.
Ako to prebieha? Katabolické vs. anabolické procesy
Všetky látkové i energetické premeny neustále prebiehajúce v tele, označujeme ako anabolické a katabolické deje, resp. procesy.
Pri katabolických (rozkladných) procesoch dochádza k rozkladu zložitejších látok na jednoduchšie a zároveň sa uvoľňuje i energia a teplo. To môžeme pozorovať napríklad počas športovania či vykonávania fyzickej aktivity.
Počas anabolických výstavbových procesov sa z jednoduchých látok tvoria zložitejšie látky, dochádza k spotrebúvaniu energie.
V zdravom, dospelom a primerane vyživovanom tele by mali byť anabolické a katabolické procesy v rovnováhe. To však neplatí s pribúdajúcim vekom, kedy sa metabolizmus znižuje či v období rastu a dospievania, kedy potreba energie stúpa a anabolické deje sú zvýšené.
Metabolizujeme vďaka výžive
Na to, aby naše telo mohlo metabolizovať, potrebujeme výživu, teda musíme jesť. Jedlo je pre nás vďaka svojmu obsahu živín zdrojom energie, ktorú následne využívame na fungovanie organizmu.
Nie je to však len o energii, ale aj o zásobovaní tela inými dôležitými látkami, ktoré si samo nedokáže vytvoriť.
Hlavnými zložkami potravy a teda aj zdrojom energie sú pre nás bielkoviny, tuky a sacharidy, a taktiež i minerály vitamíny a vláknina, aj keď v menšom množstve.
Čo všetko sa s týmito látkami po ich strávení deje, ako ich naše telo metabolizuje?
Ako prebieha metabolizmus bielkovín?
Bielkoviny zohrávajú v ľudskom tele viacero dôležitých úloh. Sú súčasťou každej bunky, podieľajú sa na tvorbe hemoglobínu potrebného na prenos kyslíka, sú stavebnými zložkami tkanív v tele.
Z hľadiska výživy sú pre nás okrem iného dôležité aj pre svoj obsah dôležitých aminokyselín.
A čo metabolizmus bielkovín? Ten možno charakterizovať intenzívnym katabolizmom, teda odbúravaním a následným anabolizmom, teda novotvorbou. Čo si pod tým predstaviť?
Bielkoviny sa počas prechodu tráviacim traktom pod vplyvom enzýmov štiepia na aminokyseliny. Rozštiepené bielkoviny sú ďalej využívané na výstavbu bielkovín organizmu, ale aj pre energetické účely.
Telo ich môže využiť aj ako tzv. núdzové palivo, napríklad počas hladovania.
Ako prebieha metabolizmus sacharidov?
Sacharidy sú pre náš organizmus významné hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade predstavujú skvelý rýchly zdroj energie a dokážu veľmi dobre zasýtiť.
Dôležité sú však aj pre látkovú premenu, mozog či našu nervovú sústavu.
Pochopenie metabolizmu sacharidov vám dokáže pomôcť zefektívniť vašu snahu schudnúť či nabrať svaly bez tukov.
Hneď na začiatok treba povedať, že metabolizmus sacharidov je pomerne dosť zložitý a prebieha vo viacerých fázach.
V prvej fáze sa polysacharidy, oligosacharidy a disacharidy premieňajú na monosacharidy, predovšetkým glukózu. Následne prechádzajú cez stenu tenkého čreva do krvi, odkiaľ putujú do pečene a späť do krvi, kde vytvárajú glykémiu alebo dochádza k ich ukladaniu vo forme glykogénu.
V súvislosti s metabolizmom sacharidov môžeme hovoriť aj o ďalších metabolických dejoch, a to o glykolýze (rozklad glukózy), glykogenéze (tvorba glykogénu vo svaloch a v pečeni), glykogenolýze (rozklad pečeňového glykogénu), glukoneogenéze (tvorba glukózy) a o premene glukózy na tuk.
Najhlavnejším metabolickým dejom je práve glykolýza, pri ktorej dochádza k rozkladným procesom a k pozmeneniu glukózy. Výsledkom týchto procesov je primárny zdroj energie pre bunku.
Nemenej významná je aj glukoneogenéza, pri ktorej dochádza ku syntéze glukózy z nesacharidových molekúl.
Ako prebieha metabolizmus tukov?
Tuky majú v našom tele veľký význam. Ochraňujú orgány, sú nevyhnutné pre vstrebávanie niektorých vitamínov, sú súčasťou buniek i nervových vlákien, potrebujeme ich pre tvorbu hormónov, ale aj pre energiu.
Aj metabolizovanie tukov, rovnako ako metabolizovanie sacharidov, prebieha v niekoľkých fázach, a aj vzhľadom na fakt, že tuk nie je rozpustný vo vode, je jeho trávenie pomerne dosť komplikované.
Po skonzumovaní tuku je potrebné dostať ho do rozpustnej formy, čo prebieha v tenkom čreve. Keď tam dorazí, začne žlčník vylučovať žlč, ktorá emulguje tuk. Ten je následne prístupnejší k štiepeniu enzýmami.
Nestrávené tuky spolu so žlčou vytvárajú tzv. micelu, ktorá prechádza do buniek tenkého čreva a dochádza k formovaniu chylomikrónov. Tie sa transformujú do pečene, ale aj do buniek, kde sa rozkladajú a odovzdávajú telu energiu.
Metabolizmus tukov však nie je len o ich premene, ale aj o transporte, ukladaní lipidov do zásob, ich rozklade, lipogenéze, tvorbe ketolátok či cholesterolu.
Ovplyvňujú náš metabolizmus gény a hormóny?
Teraz, keď už vieme, ako metabolizmus funguje, pokúsme sa nájsť odpoveď na otázku, či je na mieste vyhovárať sa na gény alebo hormóny, ak náš metabolizmus nešľape tak, ako by sme si priali.
Pozrime sa najprv na gény. Nuž, tie do istej miery môžu ovplyvňovať náš metabolizmus a teda v neposlednom rade aj hmotnosť. Ak je totiž organizmus naprogramovaný na masívnejšie hromadenie tuku, bude o niečo komplikovanejšie a náročnejšie zbaviť sa ho.
Avšak nie nemožné. Genetike sa totiž pripisuje cca 30%-ný vplyv na metabolizmus. Ostatné závisí od spôsobu vášho života a ďalších okolností.
A čo hormóny? Aj tie sa podpisujú pod fungovanie nášho metabolizmu. Ide najmä o hormóny štítnej žľazy, ktoré vo výraznej miere regulujú spaľovanie tukov.
Problémom však môže byť aj hormonálna nerovnováha (napr. inzulínová rezistencia).
Ako urýchliť a podporiť metabolizmus?
Základom je strava, pretože tá ovplyvňuje metabolizmus hneď v niekoľkých smeroch.
Doprajte preto vášmu telu stravu s dostatkom vlákniny i s primeraným množstvom sacharidov. Jedzte pravidelne a určite nevynechávajte raňajky.
Nezabúdajte, samozrejme, ani na pohyb a fyzický výkon, ktoré vaše svaly donútia spaľovať viac tukov.
Na záver
Náš metabolizmus sa počas života mení a či sa nám to páči alebo nie, nedokážeme ho mať úplne pod kontrolou.
Môžeme naň ale vplývať stravou, pohybom, fyzickou aktivitou či ďalšími inými faktormi. A to je rozhodne lepšia a účinnejšia cesta, ako sa vyhovárať na gény či spomalený metabolizmus.
Zdroje:
- Myths and facts about metabolism
- Why Your Metabolism Slows Down With Age
- Prečo máme spomalený metabolizmus?
- Je pre vás metabolizmus záhada? Zistite, ako funguje a podporte ho pri práci
Redakcia Megafit
Baví nás byť zdraví. Snažíme sa prinášať zaujímavé a pravdivé informácie zo sveta zdravia a výživy, ktoré vám môžu pomôcť k lepšiemu životu. U nás je zdravie na prvom mieste.
