Fruktóza ako nebezpečný sacharid? V čom môže byť škodlivá?

Fruktóza (alebo aj ovocný cukor) bola až donedávna považovaná za zdravšiu alternatívu ku klasickému bielemu cukru.

V uplynulej dobe je však okolo nej pomerne veľký rozruch a čoraz viac sa začína poukazovať na jej škodlivé účinky.

Prečo je to tak? V čom všetkom môže byť ovocný cukor nebezpečný pre naše telo? A kde všade na nás tento novodobý strašiak číha?

 

Čo je fruktóza?

Fruktóza predstavuje jednoduchý sacharid, tzv. monosacharid, ktorý sa spolu s glukózou a s inými cukrami, prirodzene nachádza najmä v rastlinných zdrojoch ako ovocie či zelenina.

Okrem prirodzeného výskytu existuje však i fruktóza priemyselne vyrábaná, či už z cukrovej trstiny, cukrovej repy alebo kukurice.

Priemyselne vyrábaná fruktóza je najčastejšie dostupná v troch formách, a to:

• Fruktózový sirup (glukózovo-fruktózový) – predstavuje zmes fruktózy a glukózy (veľmi často aj vody), pričom fruktóza zvykne byť zastúpená cca zo 40 až 60-tich %.
• Sacharóza – disacharid, ktorý je v podstate bežný kuchynský cukor.
• Čistá prášková fruktóza – na prvý pohľad je podobná klasickému rafinovanému cukru, no jej kryštáliky sú o niečo menšie a aj omnoho sladšie.

Fruktóza je vo všeobecnosti považovaná za najsladšiu spomedzi sladidiel – index jej sladkosti je až 1,73. V porovnaní so sacharózou je dokonca sladšia až o 73%. 

 

Kde všade sa fruktóza nachádza?

Ovocný cukor, ako napovedá už aj jeho názov, môžeme nájsť najmä v ovocí, napríklad v jablkách, v hruškách či v datliach. V prirodzenej forme sa tiež nachádza i v zelenine – v cibuli či v paradajkách.

Ako sme však už čo to načrtli vyššie, existuje aj priemyselne vyrábaná forma fruktózy. A keďže tá je v podstate polovica bežne predávaného cukru, tým pádom sa nachádza prakticky všade. Ako je to možné?

To, že cukor (a s ním aj fruktóza) je obsiahnutý snáď v každej jednej spracovávanej potravine, nie je žiadnou novinkou. Nájsť ho môžete aj v takých potravinách, kde by ste to zrejme nečakali, ako napríklad slané tyčinky, čipsy, horčica, kečup, rôzne mäsové polotovary, instantné polievky či biele pečivo.

Práve fruktóza v synteticko-priemyselnej forme je pre naše zdravie najnebezpečnejšia, a to predovšetkým vtedy, keď sa konzumuje vo veľkej miere.

Prihliadnuc ale na skutočnosť, že sa nachádza takmer vo všetkých spracovávaných potravinách, ktoré, žiaľ, konzumujeme požehnane, dávame nášmu telu omnoho viac fruktózy, než si môžeme myslieť.

Čo všetko nám za dopovanie tela fruktózou hrozí?

 

V čom nám fruktóza škodí?

Nadmerná konzumácia fruktózy môže mať na naše zdravie negatívny dopad, a to vo viacerých smeroch.

 

Zmätok v metabolizme

Konzumácia fruktózy môže z dlhodobého hľadiska spôsobovať v organizme tzv. metabolický zmätok. Ten vzniká v dôsledku spôsobu metabolizovania fruktózy, pri ktorom telo dostáva poriadne zabrať.

Na proces metabolizovania fruktózy nie je nutný inzulín, bunky sa fruktózou rýchlo a ľahko napĺňajú a samotná fruktóza sa môže zvesela premieňať na tukové vankúšiky.

 

Fruktóza môže stáť aj za zvyšovaním hmotnosti

Okrem vyššie uvedeného spôsobu, akým fruktóza metabolizuje a podpisuje sa tak pod vašu postavu, je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý vám môžu z fruktózy pribúdať nechcené kilá.

Fruktóza totiž pôsobí na tú dráhu mozgu, ktorá má na starosti odmeňovanie jedlom. Je tiež nebezpečná v tom, že mozog pri jej konzumácii netvorí dostatočne silný signál, že už stačilo a výsledkom je tak dopriatie si väčšieho množstva, než by bolo dobré.

Existuje i výskum, pri ktorom bola fruktóza priamo podávaná do mozgu hlodavcov, u ktorých následne spôsobovala pocit „hladu“ a potreby kŕmenia.

 

Zaberák pre pečeň

Nadmerná konzumácia fruktózy ohrozuje aj vašu pečeň.

Pri metabolizovaní totiž pečeň dostáva preťaženú fruktózu, ktorá sa následne premieňa na tuk. Hrozí riziko tzv. nealkoholického stukovatenia pečene, teda hromadenia tuku na tomto dôležitom orgáne.

V dôsledku metabolizácie nadmerného množstva fruktózy sa v krvi zvyšuje i hladina triglyceridov.

Triglyceridy sú látky, ktoré majú v organizme na starosti prenášanie tukov z potravy a slúžia tiež ako zdroj energie. Je tiež dôležité vedieť, že sa podieľajú na hladine cholesterolu v krvi a ich vysoká hladina zvykne byť spájaná s výskytom ischemickej choroby srdca.

Zaujímavosťou, aj keď nie dvakrát priaznivou je aj fakt, že kým pri takej glukóze pečeň zodpovedá za spracovanie v pomere iba cca 20%, pri fruktóze je to až 100%. Fruktóza teda dáva pečeni skutočne zabrať.

 

Zvyšovanie hladiny kyseliny močovej

Fruktóza môže zvyšovať i hladinu kyseliny močovej.

Kyselina močová je chemická látka, ktorá sa v organizme vytvára v procese štiepenia látok zvaných puríny. Býva sledovaná najmä pre svoj súvis s vážnymi ochoreniami, ako cukrovka, vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne problémy či ochorenie obličiek.

V súvislosti s kyselinou močovou treba spomenúť aj ochorenie dna, ľudovo nazývané tiež choroba kráľov či pakostnica, ktorá vzniká v dôsledku chronickej poruchy metabolizmu purínov.

Výsledkom je usádzanie kryštálikov kyseliny močovej v šľachách a v kĺboch, kde následne  spôsobujú artritídu, ale aj v iných orgánoch, ako napríklad obličky, kde môžu spôsobovať šarapatu v podobe obličkových kameňov či dokonca môžu viesť i k zlyhaniu obličiek.

 

Inzulínová rezistencia

Príliš veľa fruktózy môže mať za následok i znižovanie inzulínovej citlivosti, ktorá sa prejavuje zníženou schopnosťou buniek prijať glukózu.

Jednoducho povedané, bunky ľudí, ktorí majú inzulínovú rezistenciu nedokážu využívať inzulín efektívne a potrebujú ho vo väčšom množstve.

A to môže v rozvinutej forme viesť k ochoreniu známemu aj pod označením diabetes mellitus II, teda k cukrovke.

 

Škodlivé ovocie?!

Možnože vám v tejto chvíli napadlo, ako škodlivé musí byť ovocie. Len pokoj. Ovocie pre nás nie je nebezpečné, teda pokiaľ ho nekonzumujete vo veľkých množstvách.

Vstrebávanie fruktózy z ovocia je totiž iné ako pri fruktóze z priemyselne spracovávaných nápojov či potravín.

Fruktóza z ovocia je v procese vstrebávania brzdená vlákninou, čo znamená, že sa v krvi a v bunkách nezvyšuje tak, ako pri fruktóze zo spracovávaných produktov.

 

Ako si udržať príjem fruktózy pod kontrolou?

Fruktóza je pre naše telo nebezpečná najmä vtedy, ak si jej príjem nevieme ustrážiť, konzumujeme ju v nadmernom množstve a navyše aj z priemyselne spracovávaných potravín.

Ako teda mať pod palcom jej príjem?

• Vyraďte z vášho jedálnička glukózovo-fruktózový sirup, nepite nápoje ním sladené a rovnako sa vyhýbajte aj potravinám s obsahom tohto škodlivého sladidla.
• Pozor si dajte aj na prehnanú konzumáciu medu.
• Ak už chcete použiť bežný rafinovaný cukor, siahnite radšej po jeho kryštálovej forme, ako po práškovej.
• Zo stravy by ste mali vylúčiť aj potraviny s nálepkou DIA, teda vhodné pre diabetikov. Tie totiž obsahujú fruktózu v koncentrovanej forme.
• Preháňať to rozhodne netreba ani s konzumáciou ovocných štiav.

 

Na záver: Aké množstvo fruktózy je ešte v poriadku?

Pokiaľ nechcete ohrozovať vaše zdravie fruktózou, jej denný príjem by nemal presiahnuť 25 g, no pokojne aj menej. Ak ste zvyknutí konzumovať viac ovocia, ustrážte si príjem fruktózy z iných zdrojov.

Majte na pamäti, že fruktóza tvorí polovicu bežného stolového cukru, teda v 20 gramoch cukru je ukrytých 10 g fruktózy. A to už je skutočne dosť.

Nedovoľte tomu krátko trvajúcemu, sladkému opojnému pocitu pripraviť vás o zdravie.

 

Zdroje:

1. Chemik Miroslav Koóš o cukroch v našom tele: Je fruktóza naozaj zdravšia ako glukóza?
2. POZOR! Neviditeľný cukor: Kde všade sa nachádza?
3. Effects of High-Fructose Diets on Central Appetite Signaling and Cognitive Function
4. Zvýšená hladina kyseliny močovej upozorňuje na riziko zhoršenia cukrovky
5. Máme si dávať pozor na ovocie? Pravda o fruktóze, o ktorej ste nevedeli!