Popri zdravej, alebo aj tzv. racionálnej výžive sa čoraz väčšej popularite tešia i rôzne alternatívne výživové smery, ako obľúbené vegetariánstvo, vegánstvo či nízkosacharidová strava.
Viete, prečo ich označujeme pojmom alternatívne a vôbec, aká je filozofia jednotlivých smerov? A čo riziká, ktoré so sebou môžu priniesť?
Čo je alternatívne stravovanie?
Základným smerom vo výžive je zdravé, racionálne stravovanie, ktoré je založené na vedeckých poznatkoch. Je navrhnuté tak, aby nám prinášalo všetko, čo naše telo potrebuje.
Okrem tohto hlavného prúdu však existujú i odchýlky, ktoré či už neuznávajú, vylučujú alebo skrátka nejakým spôsobom nesúhlasia s racionálnym stravovaním, teda v niečom sa od neho odlišujú. Tieto odchýlky bývajú označované pojmom alternatívne stravovanie.
Na alternatívne stravovanie možno nazerať rôzne. Skeptici povedia, že ide o smery, ktoré zvyčajne nie sú podložené vedeckými poznatkami či výskumami a často vychádzajú len z nejakých hypotéz.
Ich nedostatkom sú pomerne často nevhodné výživové odporúčania, ktoré nezhŕňajú dostatočný príjem živín a môžu mať za následok až vážne zdravotné komplikácie.
Na druhej strane však preferujú umiernenosť v stravovaní, ale i psychickú pohodu a vyrovnanosť, čo je pre zdravie prospešné.
Základné typy alternatívnych výživových smerov
Alternatívne výživové smery možno rozdeliť do dvoch základných skupín, a to:
- Plant-based stravovanie
- Nískosacharidové stravovanie
Poďme si teraz o nich povedať viac.
Plant-based stravovanie
Plant-based stravovanie zahŕňa rôzne alternatívne výživové smery, ktoré vychádzajú z vegetariánstva – či už z jeho miernejšej alebo aj extrémnejšej formy.
Patrí sem semi-vegetariánstvo, lakto-ovo-vegetariánstvo, lakto-vegetariánstvo, ovo-vegetariánstvo, vegánstvo a vitariánstvo.
Vegetariánska výživa je postavená na obmedzení alebo úplnom vylúčení živočíšnych produktov, ako vajcia, mäso, mlieko, med a podobne, zo stravy.
Vegetariáni sa vyhýbajú živočíšnym potravinám pre viacero dôvodov. Jedným z nich je aj presvedčenie, že živočíšne produkty sú škodlivé, avšak ide o nepodložené domnienky.
Ďalším častým dôvodom je snaha o ochranu životného prostredia i zvierat či nižšia uhlíková stopa.
V niektorých prípadoch je dôvodom i snaha stravovať sa zdravšie a predchádzať tak rozličným chorobám.
Samozrejme, zabudnúť nemôžeme ani na rôzne duchovné či náboženské pohnútky.
Strava bez živočíšnych potravín: Áno či nie?
Každý, kto sa pohráva s myšlienkou stať sa vegetariánom, by si mal uvedomiť niekoľko podstatných vecí.
Živočíšne potraviny sú vynikajúcim zdrojom významných živín, ktoré naše telo potrebuje. Tak napríklad mäso nám poskytuje bielkoviny, železo i potrebné vitamíny. Vajcia sú zas veľmi dobrým zdrojom minerálnych látok, vitamínov a taktiež bielkovín. Mlieko nášmu telu dodáva vápnik, vitamíny a minerály.
Niektoré z dôležitých živín, ktoré nájdete v živočíšnych potravinách sa v tých rastlinných vôbec nenachádzajú, resp. iba v malých až zanedbateľných množstvách.
Tak ako pri živočíšnych potravinách, tak aj pri rastlinných platí, že nie všetky sú pre nás výživné a hodnotné.
Preto v prípade, že chcete prejsť na vegetariánsku výživu je dôležité, aby bola konzumovaná rastlinná strava vyvážená. Ako to docieliť?
Všetky živočíšne potraviny, ktoré vylúčite zo stravy, nahrádzajte rastlinnými potravinami, ktoré majú potenciál doplniť chýbajúce živiny.
Riziká nevyváženej vegetariánskej stravy
Nevyvážená vegetariánska strava môže v dôsledku absentujúcich dôležitých živín viesť k rôznym zdravotným komplikáciám, ako anémia, poruchy menštruačného cyklu či spomalenie vývoja u detí.
Obzvlášť opatrné by mali byť práve deti, ale i dospievajúca mládež, tehotné či dojčiace ženy a aj seniori.
Výhody vyváženej vegetariánskej stravy
Ak je vegetariánska strava vyvážená, môže priniesť viacero benefitov, ako priaznivý vplyv na zdravie, prevencia proti ochoreniam vzniknutým kvôli nesprávnej výžive, ale i nižší výskyt cukrovky, obezity, vysokého cholesterolu a podobne.
Ktorý z vegetariánskych smerov je najlepší?
To, že existuje hneď niekoľko vegetariánskych smerov sme už načrtli. Stretnúť sa môžete s tzv. semivegetariánstvom, ktoré vylučuje červené mäso, no povoľuje konzumáciu bieleho mäsa, rýb, vajec, mlieka i mliečnych výrobkov a syrov.
Lakto-ovo-vegetariáni vylučujú všetky druhy mäsa, no konzumujú vajcia, syry, mlieko i mliečne výrobky.
Lakto-vegetariáni nekonzumujú vajcia ani mäso, no jedia mlieko, mliečne výrobky a syry.
Pre ovo-vegetariánov sú tabu mliečne výrobky, mlieko, syry i mäso. Vajcia sú povolené.
Známy smer vegánstvo vylučuje konzumáciu všetkých živočíšnych potravín, povolená je iba rastlinná strava.
Ešte väčším extrémom je vitariánstvo, pri ktorom sa nekonzumuje žiadna živočíšna, ani tepelne upravená strava, iba rastlinné potraviny v surovom stave.
Odborníci sa zhodujú na tom, že ako najoptimálnejší smer sa javí semi-vegetariánstvo. Vitariánstvo je zas najmenej pochopené.
Nízkosacharidové stravovanie
Posledné roky naberá čoraz viac na popularite nízkosacharidové stravovanie. To je postavené na znížení prísunu pridaných sacharidov v strave.
Podľa množstva, ale i typu zdrojov obmedzovaných sacharidov existuje viacero verzií nízkosacharidového stravovania, a to:
- Nízkosacharidová strava (LCHF)
- Špecifické varianty, ako Paleo, ketogénna strava, Primal, SCD, Whole 30.
Nízkosacharidové stravovanie je veľmi často považované za neudržateľné, pretože počas neho dochádza k výrazným obmedzeniam zdrojov komplexných sacharidov, teda aj takých potravín, ktoré racionálne stravovanie odporúča.
Čo možno jesť pri nízkosacharidovom stravovaní?
Počas nízkosacharidového stravovania možno konzumovať nesladkú zeleninu, surovú, ale i tepelne upravenú. Vhodnou voľbou je cuketa, uhorka, pór, pažítka, karfiol, kel, kaleráb, kapusta, zeler, biela špargľa, čínska kapusta, cesnak, listové šaláty.
Povolené sú i orechy a semienka, pretože sú veľmi dobrým zdrojom vitamínov, minerálov, bielkovín, vlákniny i zdravých tukov.
Konzumovať možno aj tuky, tie ale musia byť kvalitné, ako napríklad maslo ghee, za studena lisované oleje, avokádo, olivy či kokos.
Vhodné sú aj huby, pretože obsahujú málo sacharidov.
Do nízkosacharidového jedálnička možno bez obáv zaradiť i ryby, ako losos, úhor či makrela.
Povolené je aj mäso – hydinové, biele, červené. Vždy ale treba voliť kvalitu.
Vyhýbať sa netreba ani vajciam či syrom (vhodné sú najmä tučné).
Dopriať si možno i nízkosacharidové pečivo či polievky bez zbytočných sacharidov.
Výhody nízkosacharidového stravovania
Nízkosacharidová diéta môže byť nápomocná pri niektorých ochoreniach, ktoré sa nedajú liečiť, iba odďaľovať ich progres, ako napríklad diabetes. Pomôcť však môže aj pri vysokom cholesterole či tráviacich ťažkostiach.
Účinná je aj pri snahe zredukovať telesnú hmotnosť.
Riziká nízkosacharidového stravovania
Nízkosacharidové stravovanie má pomerne dosť rizík, ako napríklad vyvolanie ketoacidózy, spôsobenie deficitu dôležitých živín, preťaženie obličiek v dôsledku nadmerného príjmu živočíšnych bielkovín či zvýšené riziko ochorení kardiovaskulárneho systému v dôsledku zvýšenej konzumácie červeného mäsa.
Na záver
Alternatívne stravovanie môže byť prospešné, ale i škodlivé a rozhodne nie vhodné pre každého. Predtým než sa rozhodnete zmeniť spôsob stravovania, zvážte váš zdravotný stav i všetky možné riziká.
Ak vášmu presedlaniu na iný stravovací režim nič nebráni, je na rade zostavenie vyváženého jedálnička, ktorý bude zodpovedať potrebám vášho tela.
Nikdy zbytočne neexperimentujte a vyhýbajte sa extrémom. Pokiaľ si neviete dať rady, obráťte sa na odborníka.
Zdroje:
- Uhlíková stopa: rady, zásady a pravidlá na jej zníženie
- Je čas si to ujasniť: Je mäso pre nás dobré alebo zlé?
- Vegetariánsky spôsob výživy detí – riziká a benefity
- Dôkaz, čo robí surová strava s ľudským telom: Omladnete a zlepší sa vám zdravotný stav!
- Chyby, ktorých sa dopúšťame pri nízkosacharidovej diéte
Redakcia Megafit
Baví nás byť zdraví. Snažíme sa prinášať zaujímavé a pravdivé informácie zo sveta zdravia a výživy, ktoré vám môžu pomôcť k lepšiemu životu. U nás je zdravie na prvom mieste.
