Aj vy si radšej doprajete jedlo hrajúce rôznymi farbami, pretože je pre vás lákavejšie? A vedeli ste, že tanier plný pestrofarebného ovocia a zeleniny nie je pastvou len pre vaše oči, ale predovšetkým pre vaše zdravie?
Veru, význam farieb zeleniny a ovocia je omnoho väčší, než ste si doteraz s najväčšou pravdepodobnosťou mysleli.
V dnešnom článku sa pozrieme na to, čo všetko stojí za sfarbením ovocia a zeleniny, ale povieme si aj o tom, ako môže rastlinná strava práve vďaka svojim farbám vplývať na naše zdravie.
Za všetkým sú fytochemikálie
Jednotlivé druhy ovocia i zeleniny sa už hneď na prvý pohľad od seba odlišujú farbou, ktorú majú na svedomí obsiahnuté farebné pigmenty. Bývajú označované spoločným pojmom fytochemické látky alebo aj fytochemikálie.
Pre náš organizmus majú nesmierny význam, pretože pôsobia antibakteriálne, protiplesňovo i pestidícne a ochraňujú nás pred rôznymi infekciami a škodcami číhajúcimi na naše zdravie. Zaujímavosťou je, že nechránia iba naše zdravie, ale aj samotné rastliny.
K fytochemikáliám patrí veľká skupina látok (v súčasnosti sa ich počet odhaduje na cca 12 000 a stále pribúdajú nové a nové), z ktorých niektoré názvy ste už možno počuli. Ide napríklad o fenoly, flavonoidy či fytoestrogény.
Tieto látky nie sú pre naše telo esenciálne, neposkytujú mu energiu a nie sú ani súčasťou žiadnych štruktúr. Aj napriek tomu by bez nich náš organizmus nemohol plnohodnotne fungovať.
Kde všade sa fytochemikálie nachádzajú?
Fytochemické látky sú hojne zastúpené v ovocí, zelenine, hubách, bylinkách, semenách, orechoch, ale aj v strukovinách a celozrnných potravinách.
Medzi najlepšie zeleninové zdroje fytochemikálií možno zaradiť napríklad cibuľu, cesnak, brokolicu, paradajky či kapustu. Z ovocia sú to najmä maliny, čerešne, hrozno i jahody.
Fytochemikálie bývajú v rastlinách koncentrované v rozličných častiach – v stonke, v koreni, v listoch, ale aj v kvetoch či plodoch. Ich celkové zastúpenie pritom závisí od konkrétnej rastliny, vegetačných podmienok, ale aj od jej spracovania či úpravy.
Fytochemikálie a ich účinky na zdravie
Aj napriek tomu, že konečný počet fytochemikálií síce nie je pevne stanovený a odborníci stále objavujú nové skupiny, existuje mnoho dôkazov a výskumov, vďaka ktorým už dnes vieme, aký priaznivý vplyv fytochemické látky na naše zdravie majú.
Antioxidačné účinky
V súvislosti s fytochemikáliami sa najčastejšie hovorí práve o ich antioxidačných účinkoch a schopnosti znižovať oxidačný stres.
Môžu teda pôsobiť ako prevencia pred vznikom onkologických ochorení, no nápomocné môžu byť aj pri ich liečbe.
Zníženie rizika srdcovocievnych ochorení
Pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny bohatej na fytochemické látky môže priaznivo vplávať aj kardiovaskulárny systém.
Podľa istej štúdie už tri až päť porcií ovocia a zeleniny denne dokáže znížiť riziko kardiovaskulárneho ochorenia až o 17%.
Fytochemikálie môžu pomôcť aj pri vysokom krvnom tlaku.
Diabetes mellitus 2. typu
Mnohé výskumné štúdie poukazujú na dôležitú úlohu fytochemikálií v rámci viacerých civilizačných ochorení, vrátane cukrovky.
Strava bohatá na fytochemické látky totiž dokáže znižovať zápal a zároveň zlepšovať citlivosť na inzulín.
Veľký význam majú predovšetkým polyfenoly, ktoré sú schopné stimulovať sekréciu inzulínu z pankreasu či aktivizovať inzulínové receptory.
Prevencia pred neurodegeneratívnymi chorobami
Pravidelný príjem fytochemikálií vás môže ochrániť aj pred vznikom neurodegeneratívnych ochorení, ako je napríklad Parkinsonova či Alzheimerova choroba.
Spomenúť treba najmä flavonoidy, ktoré zabraňujú zhoršeniu kognitívnych funkcií pri starnúcom mozgu či fytoestrogény pomáhajúce prechádzať kognitívnemu poklesu, ktorý sa môže objaviť po menopauze.
Farby zeleniny a ovocia: Aký efekt majú na naše zdravie
Fytochemické látky zastúpené v zelenine a ovocí majú zásadný vplyv na to, ako dané ovocie či zelenina budú voňať i chutiť, akú budú mať farbu a v neposlednom rade tiež na to, ako budú vplývať na naše zdravie.
Poďme sa spoločne pozrieť na jednotlivé farby ovocia a zeleniny a ich význam v rámci zdravia.
Zelená farba
Za zeleným sfarbením stojí fytochemikália známa aj pod pojmom chlorofyl. Zvykne byť označovaný aj za tzv. prírodný čistič, ktorý je nápomocný pri zbavovaní sa toxických látok z tela.
Okrem chloforylu sa v zeleno sfarbenej zelenine nachádzajú aj ďalšie dôležité látky, ako napríklad vitamín K nesmierne dôležitý pre pevné kosti.
Ďalšou významnou zložkou je vápnik, ktorého príjem touto cestou ocenia najmä ľudia s intoleranciou na laktózu, ktorí zle znášajú konzumáciu mliečnych výrobkov.
V strave zelenej farby sú ukryté aj dve dôležité látky – zeaxantín a luteín, ktoré dokážu chrániť náš zrak.
Aj preto by ste si mali pravidelne dopriať dostatok listovej zeleniny, ako kel, kapusta, rukola, brokolica, paprika a pod.
Oranžová a žltá farba
V oranžových potravinách nájdete obsiahnutý dôležitý betakarotén, ktorý je naše telo schopné premieňať na vitamín A, ale i známé céčko.
Táto kombinácia má vynikajúce antioxidačné účinky a pôsobí aj ako prevencia pred vznikom srdcovocievnych chorôb či nádorových ochorení.
Z oranžových potravín sa oplatí siahnuť po mrkve, sladkých zemiakoch, mangu, pomarančoch, mandarínkach či tekvici.
V žltej zelenine a ovocí nájdete okrem vitamínu C i citrusové flavonoidy podporujúce tvorbu prirodzeného kolagénu.
Do vášho jedálnička zaraďte žltú papriku, citróny či ananás.
Fialová, modrá a červená farba
Pozrime sa najprv na potraviny červenej farby.
Nachádza sa v nich tzv. lykopén, ktorý má vynikajúce antioxidačné účinky. Chráni zlý cholesterol pred oxidáciou, ale zároveň ochraňuje i bunky pred pôsobením voľných radikálov.
O lykopéne je dobré vedieť, že najlepšie ho naše telo využije z varených alebo dusených pokrmov.
A čo fialové a modré potraviny?
Spomedzi všetkých farieb sú to pravé fialové a modré potraviny, ktoré sa môžu pochváliť najvyšším obsahom antioxidantov.
Okrem toho, že chránia naše bunky, priaznivo vplývajú aj na pamäť či cholesterol. Dokážu znižovať zlý cholesterol a naopak, zvyšovať ten dobrý.
Pre naše zdravie sú prospešné najmä čučoriedky, slivky, baklažán či černice alebo aj červená kapusta.
Biela farba
Zelenina a ovocie bielej farby sú bohaté na vitamín C, draslík, vlákninu a taktiež aj kyselinu listovú.
Môžu byť nápomocné pri zvýšenej hladine zlého cholesterolu či pri vysokom krvnom tlaku.
Patrí tu napríklad cesnak, karfiol, banán, fenikel alebo aj biela repa.
Na záver: Kombinujte, kombinujte a kombinujte
Zvyknete pravidelne konzumovať vybraný druh ovocia či zeleniny, pretože ho už máte tak nejak zafixovaný s konkrétnou zdraviu prospešnou zložkou? Napríklad taký citrón, ktorý si pravidelne vytláčate do čaju, pretože obsahuje vitamín C?
Lenže okrem vitamínu C v ňom nájdete aj iné významné, zdraviu prospešné látky, vrátane tých fytochemických. Rovnako je to aj pri mnohých ďalších druhoch zeleniny a ovocia.
Každé z nich má svoj špecifický fytochemický profil a odporúčania odborníkov preto znejú jasne – kombinovať, kombinovať, kombinovať.
Ak budete kombinovať rôzne druhy zeleniny a ovocia, vyťažíte z ich prospešných látok pre svoje zdravie omnoho viac. Fytochemické látky totiž dokážu navzájom medzi sebou spolupracovať a tým sa ich účinky znásobujú.
Zdroje:
- Variť, šúpať alebo jesť surovú? Zistite, aká zelenina je pre zdravie najlepšia
- Fruit and vegetable consumption and risk of coronary heart disease: a meta-analysis of cohort studies
- Fytoestrogény a ich použitie v menopauze
- Veľká jarná očista: Vyplavte toxíny z tela týmito potravinami
- Ktoré farby treba jesť?
Redakcia Megafit
Baví nás byť zdraví. Snažíme sa prinášať zaujímavé a pravdivé informácie zo sveta zdravia a výživy, ktoré vám môžu pomôcť k lepšiemu životu. U nás je zdravie na prvom mieste.
