Ako vplývajú hormóny na metabolizmus? Toto by ste mali vedieť!

Hormóny nie sú ani zďaleka len nejaké látky, ktoré ovplyvňujú fungovanie rozmnožovacej sústavy, ale dokážu toho omnoho viac.

Kontrolujú energetickú výkonnosť, ale i rast. Sú dôležité i pre zdravý psychický vývin. Pomáhajú nám lepšie zvládať stres a vyrovnať sa s únavou.

Ovplyvňujú činnosť mnohých orgánov a podieľajú sa aj na metabolických procesoch prebiehajúcich v našom tele – teda vplývajú aj na metabolizmus.

Ako? To si povieme v dnešnom článku.

 

 

Čo sú hormóny? 

Pod hormónmi si možno predstaviť biologicky aktívne látky, ktoré v tele plnia úlohu chemických poslov – od jednej bunky k druhej bunke.

Ide o produkty žliaz s vnútornou sekréciou, či už endokrinných žliaz alebo štítnej žľazy či tkanív obličiek a pankreasu.

Ich účinky sú natoľko špecifické, že nemôžu byť nahradené žiadnymi inými látkami.

Vylučujú sa priamo do krvného obehu a ak by sme si porovnali rýchlosť odozvy organizmu na ich účinok, napríklad s nervovou reguláciou, zistíme, že ide o omnoho pomalší proces.

Aj napriek tomu, že hormóny majú pod palcom priebeh rozličných procesov a funkcií, ktoré v tele prebiehajú, sú kontrolované a regulované vyššími centrami našej nervovej sústavy – mozgovou kôrou a hypotalamusom (malá časť nachádzajúca sa v mozgu).

Úlohou hypotalamusu je vyhodnocovanie fyzického stavu a zapínanie, resp. vypínanie tvorby dôležitých hormónov.

 

Ktoré hormóny a akým spôsobom sa podieľajú na regulácii metabolizmu?

Už vieme, čo sú hormóny a aj to, že vplývajú nielen na našu hormonálnu sústavu, ale aj na iné procesy prebiehajúce v tele, vrátane tých metabolických.

Nie všetky hormóny však majú rovnaké vlastnosti. Z hľadiska metabolizmu môžeme hovoriť o ôsmich dôležitých hormónoch, na ktoré sa teraz pozrieme bližšie.

 

1. Inzulín

Inzulín sa považuje za jeden z najdôležitejších hormónov, čo sa metabolizmu týka. Urýchľuje totiž prienik glukózy do buniek, čím vlastne znižuje hladinu glukózy v krvi.

Základnou úlohou inzulínu je práve zabránenie vzostupu glykémie nalačno.

Okrem toho je inzulín nesmierne dôležitý aj pre tvorbu pečeňového a svalového glykogénu a pre transport glukózy do mozgu, ale i svalov a tukových buniek.

 

Pozor na rezistenciu na inzulín

V súvislosti s inzulínom sa veľmi často hovorí aj o tzv. inzulínovej rezistencii, teda stave, kedy telo nie je schopné efektívne využívať vyprodukovaný inzulín.

Dochádza k hromadeniu glukózy v krvi a veľmi často môže viesť až k vzniku cukrovky II. typu.

Tento stav môže vzniknúť v dôsledku dlhodobého a pravidelného holdovania stravy s vysokým glykemickým indexom či kvôli nadmernej konzumácii sacharidov.

 

2. Glukagón

Druhým veľmi významným hormónom je glukagón. Ten je rovnako ako inzulín produkovaný v pankrease.

V tele dochádza k jeho uvoľňovaniu vtedy, ak je hladina inzulínu nízka.

Veľmi často býva označovaný aj za hormón hladovania, pretože jeho hladina sa zvyšuje niekoľko hodín po konzumácii jedla. Jeho úlohou je teda odovzdávanie pokynu k uvoľňovaniu glukózy zo zásob a v konečnom dôsledku i zvýšenie hladiny glukózy v krvi.

 

Inzulín vs. glukagón

Inzulín a glukagón predstavujú protiklady ľudského metabolizmu. Čo to znamená?

Tak napríklad, kým inzulín znižuje zvýšený cukor v krvi, glukagón ho zvyšuje. Kým inzulín mení bielkoviny a glukózu na tuk, glukagón zas premieňa tuk a bielkoviny na glukózu. Alebo, kým inzulín zvyšuje tvorbu cholesterolu, glukagón ho znižuje.

Zaujímavé, však?

 

3. Leptín

Leptín býva nazývaný aj hormón sýtosti, pretože nášmu telu dáva signál, či sme sýti alebo hladní. Okrem toho však telu, konkrétne mozgu prikazuje, kedy a či má ukladať tuk a kedy ho má naopak spaľovať.

Je to významný hormón, ktorému sa podriaďujú bunky, ostatné hormóny a taktiež i mozog.

 

Dostatočná citlivosť na leptín je alfou a omegou

Ak je náš organizmus dostatočne citlivý na leptín, všetko funguje tak, ako má. Vieme, kedy sme hladní a aj to, kedy máme dosť.

Problém ale nastáva vtedy, ak sa náš mozog rozhodne leptín ignorovať. V takejto situácii môžeme totiž neustále pociťovať hlad a teda zbytočne sa prejedať.

Ignorácia leptínu mozgom sa zvykne objaviť pri častom diétovaní, pri nadmernej konzumácii jednoduchých cukrov, ale aj pod vplyvom stresu či pri nedostatku spánku.

 

4. Grelín

Grelín alebo aj hormón hladu je produkovaný v žalúdku a jeho úlohou je zvyšovanie chuti do jedla.

Funguje veľmi jednoducho. Keď sa najeme, hladina hormónu grelín klesá a uvoľňuje sa hormón sýtosti leptín.

Zvýšené hladiny leptínu v tele sa objavujú pri chudnutí a kalorickom deficite. Práve to je dôvod, prečo mnoho ľudí pociťuje počas držania diéty neustály hlad, s ktorým musia bojovať.

 

5. Adiponektín

Hormón adiponektín plní hneď niekoľko dôležitých úloh. Pôsobí protizápalovo, podporuje spaľovanie tukov, potláča hlad a zvyšuje tiež citlivosť buniek na inzulín, vďaka čomu znižuje hladinu cukru v krvi.

Vzniká predovšetkým v podkožnom tuku, čo môže byť problém v prípade veľkého množstva viscerálneho tuku, ktorý by jeho tvorbu mohol potláčať.

 

6.  Cholecystokinín

Cholecystokinín informuje mozog o tom, že telo je nasýtené. Je preto dôležité mať ho v tele v dostatočnom množstve.

Okrem toho tiež spúšťa tvorbu enzýmov, ktoré následne štiepia bielkoviny, sacharidy a tuky.

 

7. Kortizol

Kortizol je známy ako hormón stresu vylučovaný nadobličkami vo chvíľach psychického alebo fyzického stresu.

Zúčastňuje sa na látkovej premene, vplýva na fungovanie imunitného a tiež nervového systému a ovplyvňuje napríklad i mineralizáciu kostí.

Môže byť pre nás nebezpečný vtedy, ak ho máme dlhodobo vo zvýšených hodnotách, pretože znižuje našu imunitu, spomaľuje metabolizmus, zvyšuje tlak a znižuje tiež citlivosť na inzulín.

To, že ho máte v tele v neprimeranom množstve vám môžu napovedať časté bolesti hlavy, priberanie na váhe, tráviace ťažkosti či problémy so spánkom.

 

8. Adrenalín

Posledným pre metabolizmus významným hormónom je adrenalín. Ten sa rovnako ako kortizol vylučuje v stresových situáciách.

Jeho zvýšené hladiny v krvi sa prejavujú búšením srdca, stiahnutým žalúdkom, zrýchleným dýchaním či napríklad aj zvýšenou pozornosťou a bdelosťou.

Pre metabolizmus a vôbec pre naše zdravie môže by škodlivý vtedy, ak sa v tele začne hromadiť.

 

Ako teda hormóny ovplyvňujú metabolizmus?

Úlohou hormónov je určovať to, či bunky budú alebo nebudú uvoľňovať tuk, teda jednoducho povedané to, či budete alebo nebudete chudnúť.

Na starosti majú i rýchlosť, ktorou sú živiny využívané pre získavanie energie. Zúčastňujú sa na všetkých metabolických procesoch a zásadne vplývajú na hladinu cukru v krvi.

Pokiaľ hormóny nie sú v rovnováhe, hovoríme o hormonálnej nerovnováhe. Patrí tu napríklad inzulínová rezistencia či zvýšená hladina kortizolu.

Ak trpíte hormonálnou nerovnováhou, žiaľ, obezita vás môže potrápiť omnoho viac, ako ľudí s hormónmi v rovnováhe.

 

Na záver

Mať hormóny v pohode je dôležité nielen pre váš metabolizmus, ale aj pre vaše zdravie.

S nastolením hormonálnej rovnováhy vám pomôže zdravá životospráva, pravidelný pohyb, kvalitný, plnohodnotný spánok, ale i zvládanie stresu.

 

Zdroje:

1. Hormóny majú na svedomí rast, libido aj náladu. Ako sa popasovať s ich nerovnováhou?
2. Ako znížiť hladinu cukru v krvi? Pomôžu vám čaj, bylinky, zelenina a tieto domáce recepty
3. Príčina večného hladu odhalená: Pre tento enzým sa nikdy necítite sýti
4. Adiponektín a spol.
5. Dlhodobý stres a jeho dôsledky: Ako sa zbaviť stresu?